Červen 2014

Jeden karmagedon s ľadom prosím

28. června 2014 v 23:05 | femme fatale |  redhead
Keď mám čas (a poslednú dobu ho mám veľa), rozmýšľam. V hlave "šejkr + 3kocky ledu".

Prvá kocka je Čistá duša. Ako som spomínala, zrušil so mnou kontakt. Potrebuje čas a ja to chápem. Na druhej strane ma štve, že sa kvôli mne trápi, že celú vinu hádže na seba, keď to tak nie je. Keby vedel celú pravdu o tom, ako to bolo a ako to je momentálne...nenávidel by ma? Pravdepodobne. Ale ten človek pre mňa znamenal veľa a vlastne vždy bude pre mňa znamenať veľa. Vždy tu bude akási forma lásky k nemu (3 roky sa nedajú len tak vymazať). Pravdepodobne to bude jediný chlap, kt. dokázal robiť romantické prekvapenia ako z filmu a jediný chlap v mojom živote pri kt. som mala určitý pocit istoty, že mi NIKDY neublíži....a pravdepodobne jediný chlap vďaka kt. som sa stala mužnou vďaka jeho citlivosti.

Druhá kocka je môj muž (mohla by som mu dať už aj konkrétnejšie meno...alebo NIE). Jeho schizofrenické nálady ma desia. Niekedy mám pocit, že v jeho očiach sme niečo ako *friends with benefits. Dokáže byť ku mne milý, pozorný, dokáže ma objať, dokážem v ňom vidieť tú nežnú stránku a vie ma podržať. (zbožňujem keď ma objíma, keď mi dáva pocit, že som JEHO dievča alebo mi opitý volá o nekresťanskej nočnej-rannej hodine).
No a pak je tu jeho druhé ja. Kedy odíde preč a nedá mi o tom ani vedieť, keď ide do baru a v pohode mi oznámi, že tam tančil s nejakou ženskou, keď mu je jedno ako sa cítim a povie mi v kľude, že mu robím hanbu. A najmä mi vadí, že som s ním ešte nezažila pravé milovanie. Nemyslím tú sériu smiešnych pohybov zakončenú jedným vzdychom...myslím to pravé milovanie kde cítite lásku, nehu, oddanosť...fjú, to by to ale medzi nami muselo byť inak, rsp. to by to on musel brať inak (sex je proste sexom a tým to preňho končí.niekedy sa cítim len ako "madrac schopná na odreagovanie"....neverím, že toto píšem ale už ma tieto pocity tlačili niekde v krku!).
V každom prípade ho milujem a to je na tom najhoršie. Potom ma to všetko len trápi a tie pekné chvíle sú ojedinelé. Preto si ich vážim a preto sa ich bojím. A vlastne, preto náš vzťah neviem definovať inak ako "vzťah" a nečakať od neho nič z tých dobrých vecí...len ten dobrý sex.

Tretia kocka som JA! Neviem sama kto som. Desí ma to ako som sa za tento rok zmenila. Dokázala som sa rozísť s Čistou dušou, čo som si myslela, že nikdy nedokážem (nie kvôli tomu, že by som to nechcela ale kvôli tomu, že som nechcela, aby sa trápil a bála som sa reakcie mojej a jeho rodiny).
Akosi z diaľky vidím otcovu chorobu a keďže momentálne ide všetko dobre a on už nemá bolesti, zdá sa mi, že je zdravý a jediný rozdiel v tom ako to bolo predtým a teraz je v množstve liekov, abstinencii alkoholu a najmä v odchode na chemoterapiu raz do mesiaca.
A v neposlednom rade je tu samozrejme zmena pri mojom mužovi. Nespomínam ani to, že som urobila jedinú vec, kt. som si myslela, že nikdy neurobím a kt. som vždy odcudzovala ale...klamať celej rodine len aby som sa oknom pašovala na jeho internát alebo k nemu domov len čo si on zapíska, ostať aj keď ma posiela preč lebo vie, že má nado mnou moc, mať sex (nie milovanie, len bezduchý sex ako šup sem, šup tam a môžeš ísť domov), mať vzťah-nevzťah a nepýtať viac ... desí ma to všetko.Celý môj rebríček hodnôt a priorít akoby sa prevrátil. Vlastne ani nie, stále chcem to isté. Chcem vážny vzťah a nie hrajkanie a chcem milovať celým srdcom a byť milovaná ale...pri ňom je to...komplikovanejšie. Lebo ho nechcem stratiť. Nie zas! Preto budem držať hubu a krok...a koniec. Podľa jeho predstáv.

Vravela som, že to je "šejkr" . (a práve je zase milý a ja sa ako inak tomu bránim, lebo po tom ako som niekomu ublížila (Čistej duši) musí prísť jedine KARMAGEDON!)

citová hojdačka

26. června 2014 v 16:59 | femme fatale |  redhead
Bude to chlapec!!!!!! :)
Mončiči je tehotná a dnes sa konečne dozvedela, čo to bude :) a bude to chlapec ako hora! A ja budem super krstná :) a som práve veľmi šťastná! Viac ako to! skackám, tančím, kričím,...

Už nech je doma a postískam ju! Len tak, lebo je to moja sestra!!!! A ááááááááááá! Ja viem, mala by som sa ukľudniť, verte, že sa snažím. Nejde to moc :D som práve nabudená a šťastná a...!!!!
Už nech je streda a bude späť na Slovensku! A pôjdem ju pozrieť a opäť budem skackať, kričať, tančiť....

21:06-Aj by ma prekvapilo, keby sa niečo nepokazilo. Práve sa cítim ako na citovej hojdačke. Najskôr som bola neuveriteľne šťastná z toho, že budem mať krásneho krstného synčeka a zrazu.....puf a ten super pocit nahradia výčitky.
Napísal mi on. Čistá duša. Snívalo sa mu o mne, o tom čo medzi nami bolo a bol na dne z toho, že sa zobudil. Povedal, že potrebuje čas. Myslel si, že je to už v poriadku, aj ja som si to myslela. Zrejme to tak nie je. Sakra! Ja by som tak chcela, aby bol šťastný, aby sa netrápil. Mrzí ma to ako sa cíti,....nemrzí ma však, že som to ukončila. A to ma štve asi najviac. To, že ja som šťastná ako nikdy a on sa trápi....a trápi sa kvôli mne. Som to ale nechutná špina.
Nevolám ho na tomto blogu Čistá duša pre nič za nič. On je vážne ten typ človeka, kt. by ani muche neublížil. Teda pri ňom by som mala istotu, že mi nikdy neublíži. Že urobí všetko čo budem chcieť. Že urobí všetko preto, aby som bola šťastná. Len nech by urobil čokoľvek, ja by som skutočne šťastná nikdy nebola.


Sladšie ako najsladšia cukrová vata

25. června 2014 v 23:12 | femme fatale |  redhead
Mám zimomriavky po celom tele. Mám chuť sa niekam ukryť. Pred spomienkami.
Lebo poslednú dobu nerobím nič iné len pozerám do povaly s tupým úsmevom a spomínam na tie pekné chvíle (čoby pekné, krásne- úžasné- dokonalé-...).
Pomaly sa začínam otvárať. Pomaly sa prestávam báť jeho. Začínam veriť tomu, že toto všetko je skutočné.
Že je môj! A ja jeho!. (prestávka na tupé usmievanie na monitor s prehrávaním spomienok z dnešného dňa).Síce sú tu ešte veci ktoré mi idú proti srsti ale...nie sú to veci, ktoré by mi skazili ten pocit. Len mi brzdia trochu tú moju dôveru v to všetko. Brzdia...len brzdia.
Možno by som konečne mala písať o niečom inom ako o ňom. Možno sa dostanem aj k článku z TOPFESTU a mojej brigáde. Možno. Alebo budete stále čítať len o tom ako mi chýba a ako naňho myslím a ako mi na ňom záleží a ako ho milujem....(už vás bolia zuby z toľkých sladkých rečí??? A to som si myslela kedysi, že ja nie som romantik...ha-ha-ha).
OÚ a chystám sa o tom všetkom povedať mojej sestre Mončiči. Teda o tom, že som (opäť) s mojím mužom. To možno netušíte, ale keďže náš prvý pokus o vzťah nedopadol moc dobre, moje sestry ho nemajú moc v láske. ALE! Mončiči na moje náznaky (veľmi "nenápadné" náznaky) reagovala celkom dobre, musím to už niekomu povedať, nerada klamem rodine a ona to bude vedieť prvá. Sme si blízke tak ako málo ľudí v tejto dobe. Jediná pri mne stála pri mojom rozhodnutí ukončiť tie tri roky. Viem, že ona je človek kt. aj keď nebude súhlasiť s tým čo robím, bude pri mne stáť len preto, aby som bola šťastná!

Narodená pod šťastnou hviezdou

24. června 2014 v 23:03 | femme fatale |  redhead
Práve sa zas potvrdilo, že ja mám v živote šťastie. Prichádza samo a jediné čo je mojou úlohou, je vychutnať si ten pocit.
Dnes mi mladík z Čiech oznámil, že brigáda by musela byť minimálne na dva mesiace. Pozrime sa na to- dva mesiace bez môjho muža a bez mojej rodiny (najmä bez otca). NIE! Namiesto paniky a zúfania (ktoré samozrejme na chvíľu nastalo) som napísala pár ľudom. A zrazu je tu moja sesternica Jade. "Bez problémov budeme makať spolu ale pod so mnou na TOPFEST.".... Takže? Mám skvelú brigádu na Slovensku, budem bývať u mojej sestry, plat bude super, kolektív bude super, nebudem v úplnom odlúčení od svojho muža(vlastne s ním budem už zajtra!!!!!) a idem na TOPFEST.
Život nie je fér,...prepáčte, že sa mi zas darí.

Krátka rozprávka na dobrú noc

23. června 2014 v 0:08 | femme fatale |  redhead
Nechcem znieť ako zamilované dievčatko (kt. v skutočnosti som) ale mám v sebe toľko pocitov a myšlienok, že s tým musím zamoriť tento blog.
Viem, že to podľa mojich článkov tak nevyzerá, ale môj muž je v mojich očiach pre mňa hrdinom. Skutočný superhrdina pri ktorom mám pocit, že som v bezpečí a nič mi nemôže ublížiť (teda iba on).
Keď ešte o nič nešlo a šli sme spolu von, ten deň keď som mu povedala, že má ocino rakovinu...jednoducho ma objal a potom som sa pri ňom už iba smiala a cítila som sa šťastná a keď mi bolo smutno opäť ma objal a pobozkal do vlasov a ja som sa cítila ako niekto iný. Ako keby som konečne bola na správnom mieste. Konečne som bola úplná. A hoci bolo všetko naokolo dosť na hovno (maturita, hádky, choroba) ja som mala pocit, že všetko dopadne dobre. Kým ma objímal a bol pri mne a to sme boli viac-menej kamaráti...a to je dôvod prečo som s ním. Lebo za celé tie roky som sa necítila tak. TAK! (neviem to popísať). Za celé tie roky romantického vzťahu kt. bol zaškatuľkovaný či už u rodičov alebo priateľov ako večný, som sa necítila taká šťastná ako v tej jedinej chvíli pri tom pive a v tom náručí.

Môj hlavný problém však je, že sa toho bojím. Teraz keď mi hovorí niečo milé tak sa odťahujem. Bojím sa pre tie niektoré zlé veci (však už som to rozoberala). A zhodou náhod keď je on chladný, tak mám chuť sa k nemu túliť a hovoriť mu ako veľa pre mňa znamená. Chcela by som preňho robiť všetky tie somariny (prekvapenia), chcela by som mu každý deň vyčarovať úsmev hocijakou somarinou, chcela by som pri ňom zaspávať a objať ho keď sa niečo zvrtne, chcem ho rozmaznávať a mať pri sebe. Nepustiť. Už nie!

Rozmýšľam, či je teraz však milý preto, že si uvedomil, že budúci týždeň už idem vlastne preč do Čiech alebo je to tým, čo som mu povedala keď som bola opitá. Alebo....? sakra, nechcem ísť nikam.
Pozrime sa na to akokoľvek, som proste šťastná. Aj keď ma vie vytočiť až do bordova a urobiť tou najsmutnejšou žiarlivou fúriou, stále je to on s kým túžim byť. Lebo len on má v sebe "to" niečo bez čoho už nechcem byť. (krava malá zamilovaná, kľudne to povedzte).
MILUJEM HO! (sakra!)

Extra mega dlhý článok o tom, ako som to všetko...dopackala

22. června 2014 v 11:25 | femme fatale |  redhead
Pôvodne som plánovala dopísať ako to dopadlo do minulého článku. Ale stalo sa toho veľa a ten večer bol...veľký. tento článok bude veľký. Usmejte sa, vypnite túto stránku a nečítajte ho lebo vám zaberie kus života kt. ste si mohli vychutnať inak. Lepšie.

Názov príde až na konci večera

21. června 2014 v 15:58 | femme fatale |  redhead
15:50 -Píšem dopredu lebo som nervózna. Dnes je ten koncert v našom meste a teším sa. Problém stretnutia Čistej duše a môjho muža sa vyriešil sám čo som veľmi rada!
(Čistá duša nepríde, čo ma síce neteší ale aspoň sa nemusím stresovať s tým aby nás nevidel) Aspoň niečo odpadlo...no je tu vlastne možnosť, že môj muž ani nepríde a to mi moc na nálade nepridáva. Najmä preto, že som prichystala prekvapenie (ach, zas tá moja prekliata romantická duša!). Chystám sa ho večer-ráno (ak teda príde) zaviesť na moje obľúbené miesto. Viete...sviečky, vínko, príroda....Len on nie je romantik. Teda nepoznám ho ako romantika a tak ho musím najskôr opiť. Lebo vtedy je ako inak celý ťuťulimuťuli(i keď POZOR ,posledné dni sa vážne snaží až sa bojím, kedy príde zrada) a najmä, je možnosť, že si to pak na druhý deň nebude pamätať, čo by mi tiež pomohlo. Chystám sa totiž rozprávať. Veľa. O tom všetkom čo ma štve a čo cítim. (len dúfam, že ja sa moc neopijem a nepoviem mu to, že ho milujem. To by nebolo najlepšie riešenie celej situácie.) Oh fuck, nech to dobre dopadne všetko!

Krvavé sonety

20. června 2014 v 13:07 | femme fatale |  redhead
Bola som darovať krv (zas) a možno som tým odplavila všetok ten môj hnev. Alebo ho odplavila vlna ťuťulimuťuli správania môjho muža. Opäť je ukážkovo sladký a milý a ja čakám dokedy mu to vydrží. Snáď dlho, nechce sa mi zas hádať ani depkárčiť. Spokojnosť ktorú práve cítim nechcem vymeniť zas za tú dutosť (aj keď aj tá nie je na zahodenie niekedy).
No k veci. Ako som bola darovať krv so spolužiačkou Vílou a cestovala som s najlepším kamarátom Casanovom, nevyhla som sa rozhovorom o tom aké to je teraz a aké to bolo. Prekvapivo som zistila, že oni sú na tom podobne ak nie rovnako. Dva rozhovory plné pochopenia, smiechu a povzbudzovania. Je to viac ako som čakala a sakra mi to bodlo! (možno aj preto ten pocit spokojnosti) Nech sa teda na to pozriem akokoľvek, vidím, že tu sú ľudia kt. ma v tomto pochopia a keď bude zle môžem sa im zveriť. Prinajmenšom im určite.
Ďalšia dôležitá vec zo včerajšieho "krvavého výletu" je, že som bola von s Čistou dušou. Rozprávali sme sa o blbostiach, smiali sme sa a spomínali. Možno to bolo divné ale ja som bola šťastná. Lebo som videla, že to ide. Že sa usmieva a tak moje výčitky svedomia ustúpili, aspoň trošku. Je možné, že z nás predsa ostanú priatelia? (och, kiežby!). Mám toho chlapca vážne rada a nikdy mi nič zlé nespravil. je zvláštne ako sa z lásky na život a na smrť dokáže stať láska súrodenecká....nech to je tak už aj z jeho strany. Zajtra
možno príde na koncert do mesta v kt. bývam, no tu je problém...príde aj môj muž. Neviem ako zariadim, aby ma Čistá duša nevidel s mojím mužom. Nechcem ho zraniť-zas. Dúfam, že sa to vyrieši samo. Moja myseľ moemntálne konečne oddychuje a odmieta sa týmto zaoberať.
Skoro by som zabudla napísať. Stretla som svoju životnú lásku. Na prvý pohľad. Neznášam nakupovanie no Víla maa dotiahla do sekáča (dlžila som jej to celkom, kedže ona šla ako doprovod pri mojom darovaní krvi) a kým sa ona hrabala v kvantách handier ja som ho zbadala. Sedel tam sám a usmieval sa. Neodolala som ho a splnila to čo chcel. Hug me! :D Ja nie som plyšáková a nikdy som na tom nejako nezakladala ale keď som ho uvidela.!!! Musel byť môj! A tak mám nového plyšáka, nádherného hebkého medvedíka Marcusa kt. môžem objímať nonstop a nikdy mi nič zlé nepovie!!! Keby vedel povedať niečo pekné, tak je to dokonalý chlap. A keby ešte vedel variť! A keby ešte...no dobre je to plyšový medveď! Ale takú radosť som si už dlho neurobila!

A! Blíži sa termín môjho odchodu do Čiech na brigádu. Celý mesiac niekde preč a makať. Uvidíme ako to bude po tom mesiaci. Uvidíme...

Lebo spánok je pre slabochov

18. června 2014 v 2:45 | femme fatale |  redhead
Práve som zas v tej pocitovej prázdnote. Lebo ma zas nasral, lebo sa zas správa ako ten 17ročný fagan z pred rokov kedy sme boli spolu prvý krát. A keď mu poviem, že ma to štve, tak odíde. To mu ide veľmi dobre... Odchádzať.
A tak si sedím v izbe. Počúvam hudbu. Kreslím. Čítam. Nechcem spať, bojím sa snov. Bojím sa myšlienok. Práve som odložila veci späť do krabice. Áno, prezerala som si krabicu všetkých tých vecí od Čistej duše (môjho ex. S kt. som bola 3roky). Čítala som si všetky listy, spomínala aké to je keď vidíš na partnerovi, že mu na tebe záleží. Na tvojich pocitoch. A potom som si spomenula,...na to prečo to skončilo a krabicu som odložila. Všetko to bolo krásne ako z rozprávky. Vážne. Ale tento život nie je rozprávka a on to nechcel pochopiť. A tak sa naše cesty rozišli...
Ráno si pôjdem zabehať. Potrebujem sa nadýchnuť, potrebujem bežať tak rýchlo, že budem cítiť ako odpadávam. Ako padám. Potrebujem bežať tak rýchlo, že budem plakať. Potrebujem to dostať von. Tú bolesť. Kričať.
Niekde robím chybu. ...možno v tom, že mu verím. Možno milujem zlým spôsobom. Dusivo. Možno som preromantizovaná duša ktorá chce priveľa. Lebo on to berie inak. Potrebujem ho viac ako on potrebuje mňa. Uvedomuje si to. Obaja si to uvedomujeme.

Som len hlúpe malé dievčatko, ktoré stále dúfa, že príde happyending.
Keby som mala trochu súdnosti, vymazala by som ten článok predtým. Ale ...na to nezáleží.

Lebo nie je nič lepšie ako nespať celú noc a o 5:00 ráno si piť studené kakao a počúvať do toho ako mľaská mačka svoje raňajky. Pustím si seriál a pokúsim sa nejako zabudnúť na to čo sa stalo...relaxovať. Udusiť to pri tom behu na ktorý sa chystám asi tak za hodinku (možno stihnem srnky na mojom obľúbenom mieste). V konečnom dôsledku mi nie je najhoršie, som len...dutá.

17:20-Príbeh pokračuje a z toho deja som vážne unavená. Lebo nepríde žiadne prepáč, to nie je jeho štýl lebo on neprizná, že som mala pravdu. Namiesto toho je dnes "ťuťulimutuli" a ja to svedomito ignorujem. Lebo mňa táto jeho hra nebaví a nestíham sa prispôsobovať jeho náladám a nedokážem sa tváriť, že včerajšok sa nestal. Dnešný deň prežívam spánkom ktorý som si odoprela večer, čo je asi najlepší nápad aký som kedy mala. Deň mi prebehol ani neviem ako a ja som bola taká unavená, že sny neprišli. Síce sa vďaka tomu ako sa dnes ukážkovo správa necítim lepšie, ale ten dutý pocit sa mi začína páčiť!

Strata kontroly nad svojou kontrolou

15. června 2014 v 19:50 | femme fatale |  redhead
Vážne som neplánovala, že tento blog bude len o mojom milostnom živote, ale....viete, je to o mojom živote a momentálne sa radšej sústredím na to, že som v prdeli z môjho muža ako na iné veci.....
To vínkovanie dopadlo úplne inak (kto by to bol čakal). Konečné rozhodnutie bolo ísť za ním. Chcela som sa s ním o tom porozprávať a tak som si odhodlane (nasrane) dupotala k nemu. Pešo. Lebo autobusom by som tam bola za 5 minút a ja som si chcela ešte všetko premyslieť, všetko čo mu chcem povedať. Po polhodinke cesty som už mala jasno na čo vššetko nesmiem zabudnúť, ale.....! Ale ocitla som sa uňho doma a odzbrojila ma jeho neterka Princezná, jeho sestra a švagor (kt. ma asi videl nahú dnes ráno-foked!) a hlavne ON! Lebo zas mu preplo a bol sladký ako med. Lebo sme šli driemkať ku Princeznej aby rýchlejšie zaspala a on ma objímal a šepkal krásne slová a v tej chvíli som už aj zabudla, že mám nejaké víno v taške a že som chcela niečo riešiť. Jediné na čo som sa sústredila boli jeho ruky ktoré ma objímali a na to, aby som sa nerozplakala. Lebo som mala na krajíčku. Lebo som bola taká šťastná. A tak mi bolo krásne....a dokonca vydržal byť sladký aj dnes (bola tam len malé odchýlka). Na toto by som si vedela rýchlo zvyknúť!!!
Víno som mu nechala. Snáď ho nebudem potrebovať (ale budem!). Raz sa s ním určite o všetkom porozprávam. A raz mu aj poviem. Všetko. len teraz ešte asi nie. Lebo je toho veľa.
Milujem toho schizofrenického mimoňa!

DAJTE MI VÍNO

14. června 2014 v 18:29 | femme fatale |  redhead
Dnes to chce to zvínkovanie. Lebo si musím urobiť poriadok v hlave...mám pocit, že mi tam prešlo tornádo Helena.
Lebo mne v samotnej podstate nevadí, že bol von s Tedom. Vadí mi, že bol s ním v jediný z mála večerov kedy mohol byť neobmedzene so mnou.
Takže plán by bol- zvínkovanie. ALE! Je tu problém, že nie je s kým. Už včera som sa pri tom pive cítila celkom zúfalo, ako sa mám zvínkovať sama? Nemám nejakých BEST FREINDS ani nič podobné...jediný môj blízky priateľ je v práci a toho nechcem obťažovať. Je možnosť, že by som sa zvínkovala s mojím mužom ale...nechce sa mi pri ňom rumázgať, nechcem mu nič vyčítať, nechcem byť naňho hnusná a nechcem byť ani príliš milá. Ale chcela by som byť s ním. Sakra moc!
Bohužiaľ, čoraz častejšie mám pocit, že to chcem iba ja. Zo včerajška si veľa vecí nepamätá, napríklad ani ten náš rozhovor o štvrť na štyri. Bál sa, či mi nepovedal niečo zlé. Keď som ho dodupala, aby mi povedal čo také zlé si myslí, že mi mohol povedať vyšlo z neho " že mi robíš hanbu." (ak počujete rachot, to je len ozvena z toho ako mi vtedy padla sánka). On mi to už raz povedal keď bol opitý. Prišla som vtedy na zábavu kde bol s trénerom a spoluhráčmi (nik koho by som poznala) a nútil ma vypiť tvrdé, pričom som ja chcela ostať pri pivku. Nebrala som to vážne a myslela som, že to ani on nemyslel tak ako to povedal ale ako sa zdá....
DAJTE MI VÍNO!!!

spočítaj v texte slovo "nasraná"

14. června 2014 v 4:45 | femme fatale |  redhead
Skoré vstávanie som nikdy nemala v láske. Okolnosti sa však menia...najmä keď vám volá o štvrť na štyri váš opitý priateľ s tým , ako veľmi vás ľúbi. Problém je, že ľúbi asi len keď má nejaké to promile v krvi. A tak som si nasratá spravila svoj obľúbený zelený čaj, dala mačke raňajky a rozhodla sa posťažovať do blogového sveta.

ZAS?!

13. června 2014 v 18:40 | femme fatale
Opäť nový blog...teraz to má ale vážny dôvod. (konečne).
Ukončila som 3 roky života-po preklade, rozišla som sa po 3rokoch s priateľom.
Po lete nastupujem na výšku o ktorej som ani nesnívala.
Môj otec sa začal liečiť na rakovinu.
Ou a vrátila som sa k svojmu ex-prvá láska neumiera čo?
A tak som sa rozhodla pre nový blog o ktorom nik nevie. Nový blog na ktorom budem úprimná a poviem veci tak ako mi huba narástla. Lebo už ma štve, že som ticho a jediné miesto kde môžem kričať je tu! Nový blog s novou osobou a novým pohľadom...
Keby ste mi toto povedali pred mesiacom asi vás vysmejem. Hold, asi ten život ide ako sa mu chce....a ja sa spolieham na to moje večné šťastie a verím, že nerobím chybu.
(Ahoj Wonns to som zas ja "tajomná" nezabi ma :D)