Krátka rozprávka na dobrú noc

23. června 2014 v 0:08 | femme fatale |  redhead
Nechcem znieť ako zamilované dievčatko (kt. v skutočnosti som) ale mám v sebe toľko pocitov a myšlienok, že s tým musím zamoriť tento blog.
Viem, že to podľa mojich článkov tak nevyzerá, ale môj muž je v mojich očiach pre mňa hrdinom. Skutočný superhrdina pri ktorom mám pocit, že som v bezpečí a nič mi nemôže ublížiť (teda iba on).
Keď ešte o nič nešlo a šli sme spolu von, ten deň keď som mu povedala, že má ocino rakovinu...jednoducho ma objal a potom som sa pri ňom už iba smiala a cítila som sa šťastná a keď mi bolo smutno opäť ma objal a pobozkal do vlasov a ja som sa cítila ako niekto iný. Ako keby som konečne bola na správnom mieste. Konečne som bola úplná. A hoci bolo všetko naokolo dosť na hovno (maturita, hádky, choroba) ja som mala pocit, že všetko dopadne dobre. Kým ma objímal a bol pri mne a to sme boli viac-menej kamaráti...a to je dôvod prečo som s ním. Lebo za celé tie roky som sa necítila tak. TAK! (neviem to popísať). Za celé tie roky romantického vzťahu kt. bol zaškatuľkovaný či už u rodičov alebo priateľov ako večný, som sa necítila taká šťastná ako v tej jedinej chvíli pri tom pive a v tom náručí.

Môj hlavný problém však je, že sa toho bojím. Teraz keď mi hovorí niečo milé tak sa odťahujem. Bojím sa pre tie niektoré zlé veci (však už som to rozoberala). A zhodou náhod keď je on chladný, tak mám chuť sa k nemu túliť a hovoriť mu ako veľa pre mňa znamená. Chcela by som preňho robiť všetky tie somariny (prekvapenia), chcela by som mu každý deň vyčarovať úsmev hocijakou somarinou, chcela by som pri ňom zaspávať a objať ho keď sa niečo zvrtne, chcem ho rozmaznávať a mať pri sebe. Nepustiť. Už nie!

Rozmýšľam, či je teraz však milý preto, že si uvedomil, že budúci týždeň už idem vlastne preč do Čiech alebo je to tým, čo som mu povedala keď som bola opitá. Alebo....? sakra, nechcem ísť nikam.
Pozrime sa na to akokoľvek, som proste šťastná. Aj keď ma vie vytočiť až do bordova a urobiť tou najsmutnejšou žiarlivou fúriou, stále je to on s kým túžim byť. Lebo len on má v sebe "to" niečo bez čoho už nechcem byť. (krava malá zamilovaná, kľudne to povedzte).
MILUJEM HO! (sakra!)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Monii. Monii. | Web | 23. června 2014 v 20:05 | Reagovat

Jů, to je krásný :). Ach ty lidský vztahy... jsem ráda, že jsi šťastná.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama