Srpen 2014

Osobná 30dňová "sladká" výzva

27. srpna 2014 v 19:35 | femme fatale |  redhead
Myslím, že väčšina z nás zbožňuje sladkosti. Čokoláda, doboška, cukríky, sladké vody... Je toho všade plno.Tento detský kokaín sa pre mňa skutočne stal nebezpečný.
Ako náhle nie som deň s mojím mužom, musím si doplniť svoju dávku sladkého. A keďže som s mojím mužom asi tak raz-dva krát do týždňa, viete si to predstaviť...
A preto som sa rozhodla pre svoju osobnú výzvu (ktorou ma inšpirovala blogerka Polly!)
Budem 30 dní bez sladkostí.
Žiadne sladké minerálky či osladené čaje, čokoládky, doboštičky, koláčiky,perníčky, cukríčky, lízatká, ..
STOP TOMU VŠETKÉMU!
Postupne budem pridávať články o tom, ako mi to ide. Držte palce, bude to boj!!! :)
Ak sa niekto bude chcieť pridať len mi dajte vedieť :)

Vratké základy šťastného života

25. srpna 2014 v 23:48 | femme fatale |  redhead
Ako som spomínala (asi) v prvom článku, môj otec je chorý. Má rakovinu krvi a každé tri týždne chodí na chemoterapiu. Nedávno bol na CT hrudníka, aby sa zistilo, či liečba zaberá...a prišli výsledky. A vyzerá to tak, že až tak moc nezaberá.
Nález sa nezmenšil no môžeme brať ako plus to, že sa ani nezväčšil.
Na začiatku, keď sme ešte nevedeli o jeho diagnóze, mal veľké bolesti. Nemohol sedieť, ležať, chodiť, jesť,...nemohol takmer nič. Celkom nás prekvapilo ako znáša liečbu. Veľa ľudom býva po chemoterapii zle, trrpia slabosťou a vracajú, no jemu je dobre. Možno viac ako dobre. Keby mu nevypadali vlasy a nestratil svoje typické fúzy, tak by sme možno aj zabudli na to, prečo chodí každé tri týždne sanitkou preč.

Viem, že otca som to tu moc nespomínala a tento blog je viac zameraný na môj milostný život, ale...snažím sa zamerať na to dobré. Môj muž mi v tom pomáha každý deň už len tým, že ma privedie na iné myšlienky. Zabudnem na tú drámu okolo tehotenstva Mončiči a otcovej choroby, dokonca niekedy aj zabudnem na problém s "Čistou" dušou...
Nikdy nebudem schopná sa mu za to dostatočne poďakovať a odvďačiť. Robí toho pre mňa viac ako si zaslúžim už odvtedy ako sme sa pred cca 5rokmi spoznali...A aj to je jeden z dôvodov prečo sa bojím odchodu na vysokú...bojím sa, že stratím svoj jediný šťastný bod.
Môj šťastný svet stojí na labilnejších základoch ako si priznávam a môže sa zrútiť ako domček z kariet ak si nedám pozor.
A tak sa pripravte, že budú moje články čoraz častejšie a možno nie vždy také veselé. Terapia blogom sa započne za necelý mesiac...bu bu bu

Až prekvapivo sladký víkend

24. srpna 2014 v 13:56 | femme fatale |  redhead
Teraz keď už mi v kľude na kolenách pradie moja mačka a ja popíjam svoj obľúbený NEALKOHOLICKÝ nápoj, môžem vám v skratke (dúfajme) popísať svoj víkend. Nebol práve obyčajný.

Víkend som strávila s mojím mužom. Jeho rodičia zas niekde odišli na výlet a tak som sa ako obyčajne ocitla uňho doma.
Na tom by nebolo nič zvláštne keby...keby som v prvý večer nenašla na posteli ružu a fľašku vína ...a nepripili sme si spolu na spoločné tri mesiace. Bola to jedna z najchutnejších vecí kt. pre mňa kedy urobil! (otázka ohľadom dátumu čo som spomínala v minulom článku je nezodpovedaná, sľúbil mi, že mi to povie o rok!).
V každom prípade som toho v ten večer nahovorila (naplakala) veľa. Neviem či si všetko pamätá...hlavné body boli výška, moje zlé sny, blížiaca sa chata na ktorú som pozvaná a aj by som tam chcela ísť ale nejdem tam s ním. Dôvod? Nemám pocit, že by môj muž chcel aby som šla, zabaví sa lepšie s kúskom voľnosti. Viete, pri takýchto príležitostiach keď je so svojimi kamarátmi a mám tam byť aj ja, potrebujem počuť od neho "CHCEM ABY SI TAM BOLA" inak mám z vlastnej prítomnosti zlý pocit...a tak zatiaľ čo on bude na chate,..budem musieť niečo vymyslieť inak sa doma zbláznim.

Druhý deň som bola viac menej sama. Môj muž utekal pomáhať na stavbu a ja som zatiaľ bavila jeho neterky a pomáhala jeho sestre s obedom. A preňúrala som mu oznamká s úsmevom...až kým som nenašla oznamko od jeho ex Ruže. Vďaka mojej hlúpej ňúravosti ma trhne už vždy keď ma nazve "ZLOBA"
Ale keď prišiel spravili sme si krásny večer vo vírivke plnej bubliniek.

A teraz keď som doma v jeho mikine lebo je zas sakra zima a túli sa ku mne iba tá mačka, sa smutne pozriem na ružu a na obálku plnú jeho oznamkových fotiek (dal mi ich! Juchúú!).
Chýba mi. A bude mi ešte chýbať kvôli tej hlúpej chate a výške...okej, nemyslím na to!

Prvá hranica prekročená-3 mesiace v bezpečí

20. srpna 2014 v 20:28 | femme fatale |  redhead
Nebojte sa, neplánujem písať každý mesiac článok o tom aký bol skvelý v náručí môjho muža. Píšem preto, lebo tento 3mesiac pre mňa niečo znamená.
Náš prvý pokus totiž stroskotal ani nie po 3 mesiacoch a práve dnes sa prekračuje ten magický prah. Nie som z tých, čo by rátali dni vzťahu alebo niečo podobné ale skutočnosť, že teraz nám to ide lepšie, bez väčších problémov a hádok ma upokojuje. Trochu.
Do tuhého ešte pôjde a preto mi vŕta hlavou, či vôbec mám tieto mesiace vôbec počítať ako moju istotu, že tento druhý pokus má nádej na šťastný koniec.
Keď sme boli spolu prvý krát, boli sme od seba vzdialený cca 50km. Ja na internáte, on doma. Videli sme sa raz za týždeň (ak sa podarilo) a spojenie cez internet bolo asi také časté ako tie naše stretnutia. Veľa žiarlivosti a hádok,...a predsa keď si na ten čas spomeniem, nespomínam naň v zlom a neubránim sa úsmevu.
Teraz sme spolu častejšie, viac sa rozprávame, máme toho viac spoločného,...je tam toho viac.
Len ako to bude keď opäť odídem na internát a bude nás deliť ešte väčšia vzdialenosť?
Počítam s tým, že začiatok bude náročný. Ja som príliš sebecká a budem ho chcieť mať silou mocou pri sebe (bojím sa trochu, že bude zas utekať zo školy za ním) a budem žiarliť asi 24hodín denne 7dní v týždni. Viem byť pekne neznesiteľná a povedzme si pravdu, on nie je tiež nonstop anjelik.
A tak asi týmito 3mesiacmi v bezpečí, týmito 3mesiacmi ktoré krásne klapali to uzatváram a budem ich rátať až s prvým nástupom na vysokú školu.
Budem si odškrtávať každý deň v kalendári lebo ak zvládneme prvé 3mesiace každý na inej výške, tak zvládneme asi všetko!
A tak si dnes súkromne oslavujem 3 mesiac kľudného vzťahu lebo od 20.septembra začínam odznova...a to pôjde do tuhého! :)
(Správa mimo: včera ma prekvapil tým, že vyhlásil tiež, že to budú 3 mesiace, čo mi nesedí vôbec s jeho počtami keďže on tvrdil za 1) že to neráta a za 2) že ak tak, tak od júna..to sa ešte spýtam)

Jeden dvojkilový Perwoll pre Čistú dušu

18. srpna 2014 v 10:46 | femme fatale |  redhead
Už mi prišiel email z internátu a viem aj s kým budem bývať. Ani jedna z nich nie je bývalá môjho muža! Juchúú...a vlastne, všetko je už možné. O tom som ale nechcela písať.
Včerajší večer mi tak nejako pootvoril oči.
Dlho som sa deptala pre to, ako som ublížila Čistej duši. Nenávidela som sa za to, čo som spravila. Za to, že on je na dne ale ja som šťastná ako som nikdy nebola. Narážali do mňa tieto myšlienky a ja som nevedela čo s tým...až do včerajšieho večera a samozrejme, za všetko môže vševediaci facebook.
Ako je jasné, s Čistou dušou nie som v kontakte.Pekne krásne si ma vymazal s tým, že potrebuje čas aby sa z toho všetkého dostal. Pekne krásne si ma blokoval a problém sa teda z jeho strany asi riešil. Ale zabudol na jednu vec...a možno nezabudol a bolo to schválne. V priateľoch si nechal moju sestru Mončiči. (takže smola, aj keď ma blokoval, jeho rpíspevky vidím cez profil mojej sestry)
Bol na festivale aj so spolužiakom Blondínom (ktorého som neznášala a on je zároveň brat mojej bývalej spolužiačky Víly) a pridal z neho fotku. Obaja opitý s nejakými vysmiatymi ženskými a k tomu popis "Netuším síce ako sa volali ale dopadlo to super".
Hmm....asi by som mu mala zmeniť meno, lebo "Čistá duša" nie je už asi taká čistá. Poznám ho ako vlastné boty (možno aj lepšie) a viem, že toto nie je on. Začali ma hlodať ďalšie výčitky a na druhej strane som sa prvotriedne nasrala.Nie pre to, že tam je s nimi ale... sakra, nech sa nehrá na ublížené šteniatko keď očividne si svoju navrátenú slobodu užíva.

A aby toho nebolo málo môj muž sa včera ožral (nie opil ale ožral). A tak jediný človek na ktorého prítomnosť som sa spoliehala a čakala (asi tak 5hodín) kedy mi zlepší tento posraný deň, skončil okamžite v perinách neschopný komunikácie.
Dnes chcem mať od všetkého pokoj a predýchať si to.
Nebudem sa už starať o to či sa "Čistá duša" neutápa v depresiách a nebudem mať zlý pocit z toho, že ja som šťastná so svojím mužom...A prestanem mať už tie svoje stavvy kedy sa cítim menejcenná!
Už mám toho dosť....!
Urobila som veľa chýb a čo! Budem šťastná a hotovo!


Nočné potulky mojím podvedomím

16. srpna 2014 v 14:14 | femme fatale |  redhead
Sedím v internátnej izbe so svojou spolubývajúcou, rozprávame sa. Príjemný večer. Až na to, že moja spolubývajúca je ex priateľka môjho muža -Ruža.
Je milá a asi nevie o ničom...aj keď mám na poličke jeho fotku. Buď to statočne ignoruje alebo jej je to naozaj jedno. V tom niekto zaklope na dvere. Otvorím a je tam môj muž. Vystíska ma a má ten svoj šibalský úsmev kt. milujem. Prekvapil ma.
Posadí sa na posteľ (ako keby bol doma) a hovorí o tom aká bola cesta zas na prd. Smejem sa, je mi skvelo. Chýbal mi. Ospravedlním sa a rýchlo vybehnem z izby. Išla som k "susedom" po víno kt. mali v chladničke.
Keď sa však vrátim s vínom v ruke, môj muž sedí s Ružou a objíma ju. Sedia tam, túlia sa a mne docvakne, že som to všetko pochopila zle. Jeho fotka je na jej poličke. To, že on je môj musel byť len výplod fantázie. Pozdravím a podám im víno po kt. som im šla. Poďakujú a ja odídem, aby mali súkromie...a v tom sa zobudím.

Klamať a sklamať je sakra rozdiel!

13. srpna 2014 v 22:08 | femme fatale |  redhead
Možno začína byť zvykom, že moje články sú už iba citovým výlevom ...ale kde inde sa mám vyventilovať? (pitie a následné výbuchy musím už vážne stopnúť, je to veľmi zlý spôsob!).
Momentálne mám slzy na krajíčku. Začínam ľutovať, že som mu povedala celý ten môj príbeh o mojom zvrátenom spôsobe uľavovania od stresu. Snaží sa ma kontrolovať. Každý deň sa musí spýtať či som jedla. Ako moja pestúnka. Začínam sa pri ňom cítiť ako idiot. Ako duševne choré dieťa ktoré potrebuje pri sebe dospelý dozor. Irituje ma to.
Mám chuť potom utiecť. Nechať ho tak. Zakričať naňho, nech si nájde teda citovo vyrovnanú osobu a nech nestráca čas s bláznom ako som ja.
Ja viem, že mi chce len dobre,....ale bojím sa, že ma berie kvôli tomu všetkému inak. Bojí sa o mňa ale nie tým správnym spôsobom.
Ak to takto pôjde...ak sa niečo pokazí, tak mu budem klamať. Jedinému človeku ktorému neklamem, ktorému nechcem klamať....ale donúti ma do toho. Lebo ho nebudem chcieť sklamať. A to ma tiesni ešte viac...chcela som mu to vysvetliť ale nechápe to. A to je asi na tom najhoršie.

Možno keby som viac riešila čo ma trápi ako sa vypisovala na blog, bol by môj život ružovejší

6. srpna 2014 v 0:29 | femme fatale |  redhead
Zbožňujem opité večerné-ranné telefonáty od môjho muža ale....tento posledný bol iný. Nie len tým, že Ted mi vzdychal do ucha a šepkal meno môjho muža, takže som ho ani nepočula (vážne??? Koľko máš sakra rokov chlape?!) ale najmä tým, že sa mi neustále ospravedlňoval a vysvetľovať, že ona z jeho náručia odišla o už o deviatej a nemám počúvať jeho kamarátov lebo im záleží len na futbale a alkohole, oni nechápu totiž to, že je so mnou.... ak sa teraz pýtate, kto je "ona", tak ja nemám šajnu. Ja som odišla totiž o siedmej a to, že ma chalani nemajú radi je tiež novinka!

Aby ste boli v obraze boznámim vás so zoznamom čoho sa bojím:
že si nájde nejakú inú holku (naznačené celkom jasne v tom telefonáte)
Že ma neschvália jeho kamaráti (naznačené celkom jasne v tom telefonáte)
Že sa bude za mňa hanbiť (snívalo sa mi a možno sa v ten deň na futbale aj hanbil)
Že ma opustí (snívalo sa mi v ten večer)
Že ma neschváli jeho rodina (snívalo sa mi v ten večer)

A tak už druhú noc nemôžem spať lebo sa bojím. Ak náhodou zaspím, tak sa mi snívajú horory o tom všetkom a budím sa urevaná a spotená. Nič príjemné. Cítim sa zas ako malé dievčatko čo sa bojí tmy, teraz však ani túlenie k plyšákovy Marcusovi nepomáha....ani vôňa z jeho mikiny v ktorej napriek všetkému spávam .

Možno to prežívam príliš...čo sa stalo, stalo sa. Prestala som mu veriť aj keď by som verila tak rada. Teraz neviem či som príliš precitlivená alebo príliš naivná. V každom prípade, tvárime sa, že sa nič nestalo (mne sa to moc nedarí!)....sakra chcem spať!!!!

Ustúpte do bezpečia, sú tu jahôdkové dni

1. srpna 2014 v 1:32 | femme fatale |  redhead
Mrnčím a vrčím.
Chápete..týždeň v mesiaci kedy sa nedá robiť nič iné.Ako to ale vysvetliť chlapovi?
V jednu chvíľu som šťastná a pak stačí maličkosť (ako to, že uprednostní nejakú PC hru s kamošmi predo mnou, čo mi nikdy moc nevadilo) a je koniec sveta. Spomeniem si na všetko čo ma štve, dusí a čoho sa bojím, čo ma sklamalo a pripojte k tomu víno. Zo všetkých síl sa držím, aby som nebola tá hnusná mrcha ktorá mu bude vyhadzovať na oči všetky tie maličkosti na kt. ja lipnem a on ich ignoruje..ale keď vie, že sa naňho pripitá teším, tak SAKRA!
....zúrim, som frustrovaná, plačem a keby som mala niečo po ruke tak to niekam hodím... V tejto chvíli by som mala mať na sebe nejaké varovanie. Alebo by som mohla varovať jeho, nech je na mňa prehnane milý a láskavý a nech ma ničím nevytočí lebo schytá kružidlom do oka! A ak náhodou ma niečím naštve, nech len po mne hodí čokoládu a uteká!
Och a aby toho nebolo málo, teraz nemôžem spať lebo som sa s ním povadila!....
LKWFNLIWEBF LJHEBF LJ3QBF LQJBRFN!!!!!