Prosinec 2014

"Ja naozaj už neviem ako ti mám pomôcť keď ti nevadi aký všetok humus odporný napáchal a určite napácha znova a znova len si dá väčší pozor .."

27. prosince 2014 v 1:00 redhead
AUTOR NADPISU: RUŽA
Hej, nevideli ste moju hrdosť?

Ako sa tak pozerám na celú túto aférku, mám chuť sa prefackať. Vážne si chcem poriadnu streliť za to ako sa chovám. Mala by som ho nenávidieť z celej duše,presne ako ho nenávidí Ruža. Mala by som ho poslať do horúcich pekiel a nie....ho utešovať! A cítiť sa vinná za to, aké podmienky mu dávam...hlavne ked neviem či vôbec niečomu pomôžu.

Zmazal si väčšinu sociálnych sietí a dnes sa skoro okúpal v priehrade, hoci je vonku aktuálne "príjemných" -6. A ja mám z toho výčitky svedomia. Prosím, prefackajte ma vy!
Ruža je zo mňa v koncoch. Keby mohla, ukončila by to všetko za mňa. Nechápe ako sa môžem naňho vôbec pozrieť, nechápe prečo sa chcem nechať aj nadalej klamať...a vlastne tomu nechápem ani ja. Nechcem už trpieť a neverím tomu, že sa zmení. Stále si myslím, že je to len otázkou času...možno len tieto okolnosti ma dokázali obmäkčiť. Alebo sa takto človek chová ked je zamilovaný.
K čomu toto všetko vlastne je? Ubližuje mi...ja by som mu chcela ublížiť, veľmi by som chcela mu vrátiť každú jednu slzu, ktorú som preňho vypustila ale nejde to. Nedokážem to. Som stratená a neviem čo mám robiť.
Predstavujem preňho isté pohodlie. Má mu kto upratať, navariť....o to všetko by prišiel. Alebo ma vážne nechce stratiť?
Neverí mu už asi nik. Možno si neverí ani on sám, len si to nevie priznať.

Stojatá voda

26. prosince 2014 v 0:23 redhead
Včera/dnes som šla spať o 5:00 ráno, rekord za poslednú dobu!

Aby sme mali jasno, včera som šla za ním. Pešo som sa o 23:00 trepala popri hlavnej ceste do susednej dediny za ním. Ako to bolo vždy zvykom...aj vtedy ked ma podvádzal. Potrebovala som byť s ním aj napriek všetkému. Chcela som mu pomôcť, chcela som aby sa cítil lepšie aj ked neviem či to pomohlo. Po polnočnej omši ma odviezol domov a koniec...ani srnka netušila, že by som bola toho schopná!

Dnes prišiel ku nám. Konečne ho videl aj môj tatko,... pred mojou aj jeho rodinou sa tvárime,že sa nič nestalo.
Konečne sme sa viac-menej porozprávali. Stále mám chuž ujsť, stále mu neviem veriť. Vymazal si oba profily na fb, azet a pokúša sa vymazať aj druhý skype. Aj ked je asi len otázka času kedy si založí tajný profil a bude pokračovať v tom čo páchal doteraz. Alebo mu mám začať zas veriť?

Vyhrala som proti nemu v kartách, takže som mala právo na želanie. Chcela som aby naplánoval zajtrajší deň. A hned ako som mu to napísala som to aj oľutovala. Toto želanie by malo čaro, keby bolo medzi nami všetko také ako predtým...nie teraz. Sem-tam na to zabudnem...na mikrosekundu dostanem nápad ale hned nato ho zahodím, lebo... Neviem si stále zvyknúť, že je všetko inak...on je niekto iný a nemôže od neho chcieť takého veci. Síce súhlasil ale...bojím sa čo by vymyslel.

Až príliš tichá noc

24. prosince 2014 v 22:18 redhead
Ráno som sa zobudila na známu zvučku-Mr.Bean-Vianočná časť. Pozerávam ju už od malička, vždy som bežala k ocinovi a ešte v pyžame sme si to spolu pozreli a smiali sme sa aj ked sme to poznali naspamäť. Teraz som vstala, v pyžame som došla do izby, sadla som si na gauč a duto som pozerala tú epizódu a nič. Pred mesiacom som to pozerala s ním, on to nikdy nevidel. Sem tam pri spomienke na to prišla ostrá bolesť. Zničil mi krásnu každoročnú tradíciu...magor!

Rozhodla som sa premenovať ho na blogu. Viete, ak by som ho mala nazvať zas "mojím mužom" tak by som si asi strelila už guľku, nikdy totiž môj nebol aj ked to hral skutočne dobre. Volajme ho teda...Pique. To sa dá ešte zniesť.
Aj ked si klopkáte asi po čele, dávam mu čas. Stále mu dávam čas na to, aby mi dokázal to, že sa zmení. Aj ja si klopem po čele, nezmenil sa vtedy nezmení sa teraz len sa naučí lepšie klamať. Ale viete, tupé dievčatko stále dúfa...ale ak nenájde vážne dobrý spôsob ako mi to dokázať tak to vzdám. Naučím sa to všetko, naučím sa žiť bez neho. Nik mi už potom neublíži, nikomu nebudem veriť tak veľmi ako som verila jemu.

Prichádzam stále na viac jeho lží. Kopí sa to ale každý nový objav bolí o niečo menej. Prekonala som trochu ten prvotný šok. Horšie ako to je to už nemôže byť! (dúfam).
Neviem ako vy, ale ja momentálne vôbec necítim tú atmosféru. Popíjam si od rána vajčák a dúfam, že ma to nejako naladí. Asi som až príliš rozladená. Tento rok sú Vianoce na prd,..tento rok je nejako dosť na prd. Dám si radšej vajčák!
Ked som bola s maminou po chvojinu 100x som sa uhryzla do jazyka, aby som jej nepovedala tú vetu ("Podviedol ma! Podvádzal ma celý čas! Užíval si ces skype s pobehlicami!"), statočne som zadržiavala slzy, je lepšie ked nič nevedia. Zatiaľ,...

Facka od Ruže: "Ale vážne, on ti klamal, podvádzal ťa veľmi dlhú dobu, honil si na iných, posielal a zobral o fotky, klamal aj do oči a ešte aj inej volal že ju miluje. Keby miloval teba tak by to nespravil. čo viac ešte chceš aby si pochopila že ten nadržaný hajzel si ťa nezaslúži a tie kecy čo z neho vychádzajú sú, a aj stále budú lži?Skús sa zamyslieť ako ja či toto chceš znášať celý život, a hlavne, ked budeš mať deti a budeš im musieť klamať že ocko je v robote a v skutočnosti si bude užívat s inymi"

Počas modlitby pri stole som sa rozplakala, mali sme viac dôvodov, tento rok bol celkom náročný (ocinova rakovina, úmrtie dedka/uja/krstného), ja som však plakala hlavne kvôli jednej udalosti, tej najčerstvejšej.
Vianočná večera sa mi rozpadávala v ústach na popol, musela som to zjesť všetko. Je mi z toho kvalitne zle!
Po rozbalení darčekov som si našla od Piqueho správu, jeho maminu odviezli do nemocnice. Nie som z chladného mramoru, vykašľala som sa na celú svoju sebaúctu a sebaobranu voči tomu všetkému. Chcela som byť len pri ňom a pomôcť mu napriek tomu všetkému.

Ježiško..prosím si jediný darček-zmeň minulosť

24. prosince 2014 v 1:45 | femme fatale |  redhead
Ak sa pýtate, či budem písať iba o takejto hodine, odpoved je pravdepodobne áno. stále sa mi vyhýba spánok a zdravý rozum.

Dnes prebehlo to stretnutie aj ked by som to mohla nazvať skôr "zástavkou". Nechápem tomu...prišiel na milisekundu akoby si myslel, že také niečo môže stačiť. že mi hodí do ruky darček a to bude všetko...Lebo vysvetľovanie je je jeho parketa, rozprávanie pravdy nie je jeho parketa. Stále mi to nejde do tej makovice, stále sa tomu bránim...stále dúfam vo vianočný zázrak.

Najradšej by som sa schovala. Niekde preč kde ma nebudú prenasledovať spomienky na každom kroku.Nemôžem dokonca pozerať BBT lebo dokonca aj scénka odtiaľ mi ho sakra dokáže pripomenúť! Bol všade...bol všetkým. Ruža má pravdu, mala by som ho nenávidieť. čo iné by som mala cítiť ku človeku, kt. mi do očí prisahal cca pred mesiacom, že ma NIKDY nepodviedol?
Možno som na to príliš slabá, snažím sa nepozerať dookola ten diár so spomienkami kt. mi dnes dal a neplakať. Snažím sa myslieť čistou hlavou no nejde to. Na jednej strane vidím v tom zošite spomienky, krásne spomienky kde som bola šťastná a na strane druhej...klamstvo za klamstvom. Vie ako sa má so mnou hrať,vie manipulovať...

Bojím sa ho lebo ho nepoznám. Bojím sa samej seba lebo takúto sa nepoznám. Chcem konečne zaspať..spať dlho,tak dlho až sa zobudím oddýchnutá a bez tej príšernej bolesti.

Spánok stále neprichádza

23. prosince 2014 v 1:33 redhead
Po tej celej rozprávke čo mi nakecal o Ruži som v rozpakoch. Práve ona je človek kt. mi v tejto chvíli najviac pomáha a snaží sa mi udržať triezvu myseľ. Zakaždým ked začnem myslieť viac na to dobré s ním...pripomenie mi čo som zistila teraz a ako sa ku nej choval. Je to vždy ako ľadová facka, presne tá ktorú potrebujem!
Zajtra sa máme stretnúť...možno. Neviem či to chcem...a vlastne chcem sakra moc! Chcela by som ho vidieť a objať,...chcela by som zistiť, že toto všetko bolo len jedno veľké nedorozumenie...Ale NIE JE! A s tým prichádza možnosť, že radšej by som sa s ním stretnúť nemala. Musím myslieť na Ružine slová,..aby som bola silná a nenechala sa presvedčiť jeho rečami,slzami a dalšími klamstvami! Musím na to myslieť každú minútu! Tá bolesť v celom tele mi to aspoň trochu pripomína! Bojím sa, že to nezvládnem...že mi ublíži zas!

Chcem už žiť nie preživať..cítim sa presne ako vtedy ked ma podviedol prvý krát. Bolelo to podobne, toto je koncentrovanejšie. Až tak, že to neviem poriadne zvládať aj keby som moc chcela. Snažím sa zamestanť telo aj myseľ aby som zbytočne neplakala. Snažím sa učiť na skúšky a pomáhať v domácnosti...a ked ostanem sama v izbe napríklad v takúto nočnú hodinu, schúlim sa do klbka a snažím sa neplakať moc nahlas. Snažím sa žiť...naozaj sa veľmi snažím.
On mi v tomto vôbec nepomáha. Stále sa ospravedňuje, hovorí veci pre ktoré by som dokázala od šťastia zomrieť,..keby to bola aspoň trochu pravda. Premáham chuť povedať mu tie dva slová ktoré si nezaslúži. Slová ktoré som mu šepkala každý deň a on ich pritom daroval inej...ktoré vymenil za sex.

Písala som si s "tou" ženskou s ktorou to tak dlho ťahal (volajme ju Naivka!). Snažila sa zapierať ale potom povolila a vypadlo z nej všetko, všetka tá špina. Na jednej strane mi je jej trochu ľúto, zo začiatku netušila do čoho ide aj ju dostal do svojej siete klamstiev a potom sa z toho nevedela vymotať. Naivka je sama o sebe dosť tupé dievčatko aj kvôli tomu mi je jej trochu ľúto. Vdaka nej mám o niečo iný pohľad na túto celú aférku, vidím už aj jej očami a ten pohľad je zúfalý...neviem či jej niečo z toho všetkého neprikázal hovoriť on, možno áno. Niektoré jej vety by potom dávali zmysel.


Neviem čo si mám myslieť, neviem čo mám cítiť...viem jedine čo by som mala. Mala by som ho nenávidieť ale okrem bolesti nič nevnímam...zatiaľ.

Chcem sa len naučiť zas dýchať...

21. prosince 2014 v 18:28 redhead
Včera som chcela pridať nový článok ale cez slzy som moc nevidela.

Všetky klamstvá sú von. Stále tomu nemôžem veriť. Oberá ma o kyslík. Všetká moja istota sa v jednú chvíľu stratila a zistila som, že pol roka života som strávila s niekým koho absolútne nepoznám.

Napísala som jeho ex Ruži. Spýtala som sa jej prostú otázku "Mal tendenciu behať za inými?"...a zrazu som tu mala príbeh ktorý sadol na svoje miesto. Jedno hlasné cvak! Fotky čo som videla v jeho počítači a fotky čo mi poslala ona, to ako sme sa k sebe dostali, to ako sa mi ospravedlňoval, to ako reagoval,to čo som našla uňho na azete...to všetko. CVAK!

S kým to vlastne som? S kým som chcela žiť do skonania svetov? Za koho by som bola ochotná položiť život? Tá osoba, kvôli ktorej mám na ruke dve rezné rany...nie moc hlboké, len tak na jazvu. Včera som to nezvládla.

Mám pocit, že som sa stratila. Som úplne sama, nedokážem jesť, spať...neviem vlastne kedy som naposledy robila jednu z týchto činností. Neviem kedy som sa naposledy cítila takto. Neviem ako toto predýcham, neviem,....Chcem to vymazať zo svojej mysle, kiežby som nič nevidela? Bola by som vo svojej bublinke kde by moja jediná starosť bola, že si nevinne píše s nejakou svojou kamarátkou....vtedy som mu povedala, že by bolo jednoduchšie zniesť keby ma podviedol. Nemyslela som, že sa mi to splní. Teraz netuším čo je horšie.....
Dala som mu z roztopaše tento blog. Dúfala som, že to prebije jeho flegmatizmus a uvidí ako veľa pre mňa znamenal ale márne. Som a bola som mu vždy ukradnutá, teraz to však už nemusí hrať.
Stretnem sa s ním....strašne to bolí. Ako v hrudi vypálená diera. Cítim ako na mňa prichádza slabosť. Snažím sa neplakať, keby sa toto niekto dozvedel z mojej rodiny...zabili by ho. Bez žartov by ho zabili. Bolo by to jednoduchšie ako zlomiť špáradlo.

Neviem čo mám robiť, stále tomu nemôžem/nechcem veriť.Stále dúfam, že sa niečo zmení. Dozviem sa, že všetko bol sen a nič z toho celého nie je pravda. Že bol vždy len môj a nevymenil ma len za sex. Za blbé uspokojenie s nejakými 14ročnými dievčatkami. Nádych a výdych, nádych a výdych, nádych a....
Prečítala som si všetky svoje články, nie je ich tu moc. Nie je ich tu moc takých, ktoré by neopisovali to aká som bola šťastná a ako som mu verila. Nie je tu moc takých, ktoré mi teraz neubližujú.

Tak veľmi by som chcela povedať, že ho neávidím!!! Nedokážem ani takúto jednoduchú vec,..po tom všetkom by to malo byť jednoduché. Malo by to byť samozrejmé.
Bojím sa samej seba, keby som vtedy z toho bytu neodišla asi by som sa zabila...keby som tam ostala a našla to čo som našla včera. Bolo by to jednoduché,...plyn a lebo kúsok črepiny. Vzduchová bublinka do krvného obehu. Bojím sa, že tá bolesť neprestane! Bojím sa, že tie myšlienky neprestanú!
Postupne prichádzajú tie pocity,..obviňujem sa aj ked ma varovala, že to nemám robiť. Keby som mohla Ruže nejako viac podakovať ako len správou na nete urobila by som to. Keby včera a dnes nebola pri mne a nepodporovala ma nech nerobím hlúposti....Nech som silná....
Nie som silná.

Iba kvôli tebe!

20. prosince 2014 v 1:29 redhead
(Aby si vedela Moma, vraciam sa tu len kvôli tebe a tvojim extra komentárom ktoré som vždy zbožňovala!)

Tak som späť s chuťou vymazať všetky predošlé články a všetky spomienky zo šedej mozgovej. Nejde to, rada by som no nejde to. Aby som teda upresnila moju terajšiu citovú hladinku, všetko je na veľké guľové....vlastne nie všetko iba on.

Potom čo som našla na jeho fb ( don´t judge me!) ako si kecal s jednou svojou kamarátkou (volajme ju Čierne tornádo!) o tom, ako jej opitý volal a opakoval vetu "milujem ťa láska" som chvíľu trucovala (rozumej:bola rozhodnutá, že to skončím) ale láska je sakra sviňa a ja som to nedokázala. Pekne krásne som začala sekať dobrotu, robila preňho romantické prekvapenia (ktoré odignoroval!), varila mu a upratovala a v kútiku duše teda dúfala, že to niečo zmení...videla som na ňom, že ho to veľmi mrzí a tak sme to preskákali. Teraz vidím, že ho asi mrzelo iba to, že to neskyrl viac ako bolo potrebné.

Aby som ale povedala pravdu, moja prvá reakcia bola viac ako blbosť! Napísala som môjmu ex Čistej duši o tom, že ho chcem späť. (zatvorte sánky!). Nechávala som si notebook voľne položený kdekoľvek v byte, nechávala som si otvorený fb a nechávala som si dokonca otvorenú konverzáciu s ním dúfajúc, že to nájde môj muž a urobí scénu! Len preto aby som videla, že mu nie som ukradnutá a nechce o mňa prísť či deliť sa o mňa.....čo sa však stalo?

Sľuboval mi hory-doly ako sa jej už nikdy neozve, ako ma miluje a nechce to medzi nami stratiť lebo je šťastný...blá,blá,blá...do dnešného rána kým som ZAS nevliezla na jeho fb a nenašla tam (bubny prosím!) konverzáciu s Čiernym tornádom! Zbalila som si kufre a šla domov! Koniec príbehu?
Ehm,...vyletel na mňa s tým, že vie čo som písala Čistej duši ale nechal to tak a rozhodol sa bojovať. (ak má byť toto boj, tak milý pane prišli ste o všetky svoje končatiny!) Koniec teda príbehu?

Kdeže! Aby toho nebolo málo je medzi nami ticho. Také to ticho pred búrkou, nemal odvahu sa ukázať na nete a čeliť tomu. Domov sa vráti až v pondelok. Má dosť času vymyslieť ako ma zas obrátiť na druhú stranu...aby som sa cítila vinná za to, že nie som preňho dosť dobrá a on teda musí hľadať oporu u nej.
Teraz som maximálne zúfala, nemôžem spať, jesť...behajú okolo mňa myšlienky na menšie sebapoškodenie. Je to so mnou vážne zlé a chcem len trochu pokoja, trochu toho ružového sveta ktorý sme mali predtým. Stratil sa príliš rýchlo a ja sa bojím, že toto je už vážne koniec. Napriek tomu všetkému ako mi ublížil ako mi dáva najavo, že ja som tá, čo by sa mala modliť aby neodišiel.. milujem ho. Choro..

Práve v tejto chvíli mi napísal sms: Chýbaš mi koťátko strašne moc!!!

Povedzte mi prosím, kde začína šialenstvo?