Leden 2015

Posledného januára

30. ledna 2015 v 2:14 redhead
Dnes som sa rozhodla začať svoj život odznova. Rozhodla som sa prestať žiť v minulosti a prijať veci také aké v skutočnosti sú.
Bude mi chýbať, to neviem poprieť. Teraz mám nutkanie si k nemu ľahnúť a pritúliť sa, opäť skúsiť myslieť na to, že nič z toho zlého sa nestalo a sme šťastný...ale ono sa to naozaj stalo.
On mi ublížil ked som bola najzraniteľnejšia a bez hanby mi klamal do očí celý čas. Toto nie je život ktorý by som chcela žiť. Toto nie je muž s ktorým chcem žiť. Všetko to krásne bola len lož. Ako rada by som na to zabudla. Prečo ho ešte dokážem ľúbiť? Po tom všetkom čo urobil, ako mi ublížil....
Možno to všetko čo sa stalo malo nejaký zmysel, možno...som potrebovala od života takúto facku. Možno už konečne nastal čas a budem šťastná...a dúfam, že bude šťastný aj on. Pôjde domov na Oravu, bude s dievčatami...bude mať super prácu a nájde si skvelé dievča ktoré bude milovať. Tak milovať ako doteraz nikoho nemiloval, ani mňa ani Ružu. Bude s ňou šťastný a NIKDY jej neublíži, ona si nikdy nedozvie o tom svinstve z minulosti.

A ja to nejako predýcham,...dostanem sa z toho a deň za dňom bude lepší. Verím tomu...nájdem si byt, nasťahujem sa tam s Leom(kocúrom) a začneme/skúsime žiť vlastný život a zabudneme na tie rany. Zahoja sa. Všetko sa vylieči časom...zabudnúť sa na to nedá ale čo bolí to prebolí.
Ale verím, že mu na mne záležalo. Aspoň ten posledný týždeň kedy sme sa to snažili zachrániť...možno vtedy mu došlo,že ma môže milovať aj naozaj nie to len hrať. Ak ma miloval alebo ľúbil čo len jeden deň, tak ten deň stál za to. Za toto trápenie!

V minulosti mi moja intuícia vedela poradiť.

17. ledna 2015 v 2:51 redhead
Zajtra/dnes príde domovPique z týždňovky. Neviem čo mu poviem, vlastne viem ale,..neviem ako to mám formulovať. Neviem či dokážem hovoriť....už nesmiem len nemo sedieť a premáhať slzy! NIE! On si nezaslúži ani jednu slzu, ja to viem.
Dnes som dostala povzbudenie od mojich spolužiakov (od kt. som to ani nečakala). Nerozumeli prečo to urobil, poznajú ma už nejaký čas a nechápu tomu...nechápu prečo si ma nevaážil. Nechápu prečo ho nepustím preč a nenájdem si šťastie...asi som si príliš zvykla na to, že ON je bol moje šťastie.

Dnes som zas bola s Pikinkom von. Stal sa mojím najlepším priateľom. Viem, že to vyzerá divne...chodíme spolu von v neskorých nočných hodinách a vraciame sa domov v skorých ranných. Rozprávame sa celý čas...smeje sa a blbneme. Sme šťastní. Snažíme sa. On sa snaží aby som bola šťastná. Naši priatelia a spolužiaci si domýšľajú. Pritom nechápu, že toto neznamená nič viac ako to je. Dnes mal výročie 4mesiace so svojou priateľkou. Hovoril aký je šťastný, ako ju miluje a čo všetko na nej miluje...ale povedzte niekomu pravdu, aj tak jej neuverí.Radšej sa budú držať klebiet.

Konečne mám viac-menej po skúškovom. Chcela som presne toto...koniec skúšok a pokoj. Nejako si teraz vyriešiť osobný život. Ale nato potrebujem kľud...niečo tomu podobné. V utorok idem k Mončiči a nemôžem sa toho dočkať. Vdychovať vôňu jej bábätka a pokúsiť sa myslieť racionálne...nájsť oporu u sestry a dúfať, že mi pomôže s rozhodnutím ktoré však musím urobiť jedine sama.


"Láska môže zabíjať!"

14. ledna 2015 v 16:40 redhead
Sedím na balkóne a vyfukujem dym z cigarety. Na kolenách mám noťas a v druhej ruke energeťák.Môj dnešný deň...
Zahasím už iba filter do popolníka. Pozriem na mobil ktorý mlčí, vedľa neho je krabička Marlboriek s nápisom "Fajčenie môže zabíjať." Dúfam!
Vytiahnem si dalšiu cigaretu. Monitor mi poskytuje odraz niekoho koho nepoznám. Bledá osoba s rozmazanou špirálou, cigaretou v trasúcich sa perách...čo to so mnou urobil? Prečo? Oblejem sa nechtiac energeťákom ako sa mi trasú ruky, dnes som nič nejedla. Nemám chuť na nič! Uhasím další filter...
*****
Takto nejako prebiehal včerajší deň...noc bola divokejšia.Oveľa divokejšia!!! Okrem toho, že som si sama vypila fľašu vína lebo som bola nasratá do nepríčetna (zistila som totiž, že zas klamal...že aj ked mi ZAS prisahal,že ako sme v BA s nimi nebol vkontakte, jednej písal ešte v novembri!) som šla von s Pikim a jeho kamošmi. Dali sme si jedno pivo,druhé,tretie...všetkých som porazila v kto skôr uhne pohľadom. Pár ľudí som poškrabala...ostala som s ním pak sama.
Vie o všetkom, utešoval ma, hovoril, že to bude v poriadku. Veľa ma objímal a zotrel každú slzu ktorá mi stekala dolu tvárou...a tých slz teda bolo požehnane veľa. Ale obrátili sme všetko na srandu, toľko som sa dávno nenasmiala...dlho som s nikým nerobila toľko somarín (ako napr ked ma posadil na kôš s kovom lebo mal nápis Metal a ja som si doň ľahla :D)...
Je toho veľa,...ale pomohlo mi to. Presne toto som potrebovala!
Teším sa ked príde z týždňovky ON! Končím s tým zlom, všetko to zahodím! Chcem byť sakra šťastná, veľmi šťastná..viac ako som kedy bola. Teraz to chcem viac ako som kedy chcela!

You broke my heart

13. ledna 2015 v 3:12 redhead
Uprostred noci, v izbe zaliatej chladnou a smutne pustou, všetko pokrývajúcou tmou, sedel na posteli, chrbtom opretý o stenu, s pokrčenými kolenami a s čelom podopretým o jednu ruku, plakal.
Tie depresie sa nedali vydržať.
Predovšetkým v noci, keď mu tma zahaľujúca akýkoľvek bod, na ktorý by sa mohol upriamiť a v pretrvávajúcej nespavosti ho skúmať, dávala priestor na uvažovanie.
Preciťoval strašný a obludne bezodný pocit osamelosti. Vedel, že rovnako osamelý bol aj predtým. Ale doposiaľ si predsa nikdy neuvedomil, čo všetko môže osamenie obsahovať.
Slzy mu prúdom tiekli po tvári, tak bolestne, ako azda nikdy predtým. Zatínal zuby, aby zo seba nedostával zvláštne úzkostlivé zavýjanie, ktoré sa mu neústupčivo dralo z hrdla.
Miloval ho a chcel, aby sa mu stalo čosi horšie ako jemu...
Z úst mu unikol priškrtený plačlivý zvuk.
Naozaj už depresie nedokázal zniesť. A naozaj si nevedel predstaviť, ako nakoniec dopadne...Ale ešte stále dúfal, že nie ako mama.
Zatúžil radšej nikdy nepoznať pocit úplného šťastia, tých krátkych pár týždňov, kedy o ňom vôbec nepochyboval a uveril predstave, že už bude navždy všetko v poriadku.
Keby ho nechal v jeho tichu a prázdnote, keby mu ich nepreťali tie pekné dni...teraz by sa necítil tak zúbožene.
Teraz, keď sa zasa vrátil tam, kde bol predtým.
******
Tak, týmto odeskom (prekopčeným z poviedky od Polly) som začínala svoj článok 27.12 2010 na mojom starom blogu. Bolo to obdobie rozchodou a ubližovania...obdobie kedy mi ON dokázal napísať, že som štetka a hovoril kamarátom "tá kurva sa rozišla so mnou, podme alkohol nás volá" a ja som napriek tomu s ním bola...napriek tomu som ho milovala. Dnes som zistila, že potom čo sme sa vtedy rozišli a ja som bola v prdeli skoro polroka, on už po necelom jednom-dvoch mesiacoch písal babám, že ich ľúbi...nie jednej,...bolo ich viac.
Možno by som to skutočne s ním mala skončiť a prestať si nahovárať, že sa zmenil. Zabudne na mňa tak rýchlo ako predtým. Preňho je láska ako voda. nedá sa bez nej žiť, no na svete jej je veľmi veľa.
Zajtra mám dve skúšky a ja z nich viem prd. Chcem sa schúliť do klbka ako môj kocúr a zaspať. Nevstať.
Súhlasil, že sa stretne s Čiernym tornádom čo ma zranilo. ja viem, že nik nedokáže čítať myšlienky ale ked vie ako mi ublížilo, že boli v kontakte...mohlo ho napadnúť, že toto bude jednoduchý test. Mal povedať NIE. Mal ho povedať toľko krát predtým.
Myslela som si, že som v rozprávke. Dúfala som, že zaznie veta "a žili šťastne až do smrti". Teraz je ticho...pred búrkou. Podvádzal ma s deťmi! Hovoril tej pizde, že ju miluje...a aj napriek tomu ho milujem.
História sa skutočne opakuje...zrejme to bude mať aj rovnaký koniec.
Hoci mi ubližuje, stále viac a viac prajem mu nech zažije raz pravú lásku. Nech stretne skvelé dievča, ktoré bude milovať tak ako ja milujem jeho. Nech ju bude vždy chrániť a pri pomyslení na to, že by jej mal niekto ublížiť (nebodaj on) mu príde zle. Nech je šťastný....
Verím, že sa zmení ale nie teraz. Nie pri mne ani vdaka mne. Ja som už len pohodlíčko ktoré nechce stratiť. Strašne to bolí...

You´re like snow, beautiful but cold

6. ledna 2015 v 3:20 redhead
Včera večer/ráno som sa po "dlhom" čase zas neovládla. Rozplakala som sa tak, až ma to samú prekvapilo. Nahlas! Musela som dusiť vzliky do vankúša. Nebola to tá bolesť ale strach.
Chcieť naspäť človeka, ktorý vám neustále ubližuje je zničujúci pocit. Ako keby som stratila pud sebazáchovy. Musím si pripomínať, aby som sa ovládala. Nesmiem si ísť k nemu po veci ked bude doma lebo viem, že by som zas neodišla! Lebo nechcem....ale ja nechcem to nechcieť!

Dnes som sem-tam stratila reč pri pohľade z okna. Všetko biele a z neba pomaly padali veľké vločky. Chcela som ísť von a šantiť. Postaviť snehuliaka, guľovať sa a kotúľať dole kopcom kým by mi neomrzli úplne prsty na rukách.
Ale...akurát by som umrzla. Lebo toto malo byť šantenie s ním...všetko to okolo. Všetky tie pekné veci ktoré si predstavujem ale ktoré sa ako inak nikdy nestanú...lebo on také veci nevie. Nevie ma prekvapiť niečím pekným lebo ho to ani nenapadne, nevie mi dokázať, že ku mne niečo cíti a myslí to vážne,lebo ma absolútne nepozná. Nevie po čom túžim...

Rozmýšľam dokdedy to chcem naťahovať. Viem, že ak sa to opäť vráti tak to bude ako predtým. Po čase zas zistím,že si našiel "kamarátky". Lebo on je chladný a záleží mu viac na svojich potrebách ako na tom, že tým ublíži osobe ktorá mu verí. Opäť sa len sklamem lebo budem v kútiku duše dúfať, že bude úžasný... ale bude koniec..zas....ale je tu jeden háčik, stále ho mám rada.
A tiež je príjemné ked mu v tejto chvíli pošlem zasranú animáciu "I like you" a on odpovie "dakujem"...really?! FUCK OFF!!!
Moma daj mi cez hubu!

IN LUST WE TRUST

3. ledna 2015 v 0:42 redhead
*Uverím v čokoľvek prosím len klam.Ak klamať odmietneš zaklamem si sám.*
Ako som sa všemožne snažila brániť tomu aby som do toho spadla zas,..tak to všetko bolo na nič. Včerajší rozhovor s Pikinom pomohol, rozhodne ma v niečom posunul ale,..posunul ma do mrtveho bodu a teraz neviem kam sa mám rozbehnúť.
Nechať si stále klamať a tváriť sa, že sa nič z toho nestalo? Ostať v tej bubline šťastia no najmä klamstiev?
Alebo mám minulosť hodiť za hlavu a ostať pekne krásne sama so svojou hlavou. Po dlhých 4rokoch bez záväzkov...pokúsiť sa nájsť šťastie v niečom inom.Napríklad v písaní?
*Miluj ma prosím len znovu a znovu.Mne nohy,ti prsia zo šera trčia.*
Ked sme pri myšlienke ohľadom milovania (ktoré som bohužiaľ s Piquém nezažila nikdy a už chápem aj prečo), príde mi to všetko cudzie. Bozky a dotky, objatia....netuším koho to mám pri sebe. Nemôžme sa nájsť, je dosť možné,že naša cesta už neexistuje...zbúral most a každý sme na opačnej strane.
Ako sa budujú mosty?
*Viac času nemáš, dožívaš v dojatí. Srdce's mi prebodla posledný raz*
Viem len jedno a to, že sa už nenechám zraniť. Nemám k nemu najmenšiu dôveru a to znamená, že ak to opäť urobí neprekvapí ma to. Nezabolí to tak ako to zabolelo prvý krát.
Jedného dňa odídem,...cítim to. (toto som už niekde počula!)

Kúsky veršov od môjho skvelého spolužiaka MaTyho

STAY STRONG (2014)

1. ledna 2015 v 20:04 redhead
Aby som si nejako pripomenula tento rok v skratke (čo najmožnej skratke), pripomeniem si zopár vecí, ktoré zmenili či už v dobrom alebo zlom môj život.
-Prijali ma na VŠMÚ (to pokladám za jednu skvelú príležitosť a ja verím, že si to neposerem!! Milujem mojich spolužiakov a vedúcich fakulty!)
-Ockov boj s rakovinou (od apríla to nevyzeralo vôbec dobre,..mal strašné bolesti a ked mu diagnostikovali rakovinu boli sme v šoku, našťastie sme to nevzdali! Ocino je silný chlap a dobojoval to statočne! Je už takmer úplne v poriadku, chodí pravidelne na kontroly a to je všetko! žiadne bolesti ani nič! Boh nám pomáhal a hlavne, naša rodina si je bližšia ako kedykoľvek predtým!!!)
-Rozchod s Čistou dušou. (netuším v tejto chvíli kde mám toto priradiť)
-Druhý a tretí a štvrtý pokus s Piquém (skutočne som cítila a verila tomu, že prvá láska je tá pravá..poučila som sa v niečom? Podvádzal ma celý čas,..a ja som sa mu rozhodla dať dalšiu šancu.Dokedy to však vydrží?)
-Prírastok do rodiny (mojej sestre Mončiči sa narodil synček, to najkrajšie a najlepšie dieťa na svete!!!)

Kedže som včera (dnes) do 5:00 počúvala Taylor Swift, musím priznať, že nento rok bol bieda. Nie žeby som mala niečo proti tej blond barbie ale...bojovná pesnička o tom, že mal povedať NIE bola darom z neba a taktiež Pikino (spolužiak z VŠMÚ kt. mi pomáha práve v tomto období!)!
Neviem čo prinesie tento rok...možno konečne prirodzené šťastie alebo slobodu. Môžem sa nechať prekvapiť,..len prosím, už nechcem tak trpieť!

Ako hovorí môj blog STAY STRONG!


Z tvojho úsmevu mi srdce spieva opäť smutnú pieseň

1. ledna 2015 v 3:36 redhead
S novým rokom je tu(bubny!) nová posledná šanca pre Piqueho. Napriek tomu, že ma prinajmenšom polovicu vzťahu podvádzal a ubížil mi ako nikto v živote som sa rozhodla skúsiť to. Problém však je, že práve v tejto chvíli sa necítim o nič lepšie. Stále mám strach, stále to bolí...prejde to?
Neviem ako toto pôjde dalej, či je vôbec možné aby to šlo dalej. Druhú šancu si zaslúži každý nie? Aj ked,...toto je už tretia-štvrtá šanca?! Cítim sa strašne sama hoci odišiel len pred chvíľou. Bojím sa, že tie city ktoré som k nemu cítila predtým sa vytratili. Udupal ich niekde do zeme a nie som si istá, či ich dokáže ešte vykopať.
Možno to takto pôjde aj nadalej, možno sa to zlepší alebo to vzdáme veľmi rýchlo a ukončíme to. V túto chvíľu neviem...
Zhodnotenie minulého roka 2014 napíšem pravdepodobne "dnes" večer, teraz si idem napísať list pre moje staršie Ja o tom, aký má byť tento rok a uvidíme či sa niečo z toho splní.
Aj ked...ako si tento rok vlastne predstavujem?